prativahati , opposes, rejects (advice; a person), disobeys (a command, instruction); once ‘ caus. ’ prativāhayati in same mg. : ājñāṃ prativāhayāmi Gv 122.8 (prose); (ājñāṃ) prativahati Divy 562.26 ; na mayā … bhagavataḥ … ājñā pratyūḍha-pūrveti (= °vā iti) Divy 178.11 ; vāṇīm a-prativahan ( pres. pple. ) Gv 216.17 ; (ye caināṃ prajñāpāramitāṃ) na pratikrośanti na prativahanti AsP 460.6 ; (bodhisattva-piṭaka-)-prativahatānām aśrāddhānāṃ sattvānāṃ Bbh 157.6 , of those disobeying ( gen. pl. pres. pple. ) …; prativahaty (so with mss. , wrongly em. ) eṣo 'smākam Divy 329.9 , he opposes (or rejects, repulses ) us ; evaṃ ca vyavacārayati na ca prativahati AsP 433.2 ; te prativoḍhum ārabdhāḥ MSV ii.109.5 . See next.